Sú tunely pre vodičov nebezpečné? Pätina vodičov pri prejazde tunelom bojuje s úzkosťou

Po 01. 01. 2018

Kde v tuneloch počítať so zvýšeným rizikom? Jazda tunelom býva bezpečná, má však svoje špecifiká Správanie vodičov klaustrofobikov môže byť nevyspytateľné

Európska diaľničná sieť je pretkaná tisíckami tunelov, kratších či dlhších. Dopravní experti sa zhodujú, že pri jazde tunelom nehrozí väčšie riziko vzniku nehody než mimo neho. Výnimkou býva úsek pri vjazde do tunela, časť komunikácie, ktorá je najnižšie položená, a tiež miesta, kde sa znižuje počet jazdných pruhov. Svoju negatívnu úlohu zohrávajú pocit blízkosti steny tunelu a veľký rozdiel svetelných podmienok pri vjazde do tunela a výjazde z neho. Aké základné pravidlá teda dodržiavať, aby naša jazda tunelom prebehla bez komplikácií?
Približujeme sa k tunelu

  • Letmo skontrolujeme palubnú dosku, či nám neavizuje závažný technický problém či nedostatok paliva. Predovšetkým pri prejazde dlhších tunelov si musí byť vodič istý, že ho vozidlo nezradí. V dostatočnej vzdialenosti od neho je treba skontrolovať dôležité údaje na palubnej doske – teplotu motora, stav jeho mazania, dobíjanie. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať ukazateľu stavu paliva. Vždy si musíme byť istí, že nám vystačí na prejazd, a to s dostatočnou rezervou. „Vozidlo, ktoré uviazne v tuneli z dôvodu poruchy, je pre plynulosť a bezpečnosť cestnej premávy pohromou,“ varuje Roman Budský z Týmu silniční bezpečnosti.
  • Zapneme stretávacie svetlá. Aj najlepšie osvetlený tunel je treba považovať za miesto so zníženou viditeľnosťou. Vozidlo musí byť dostatočne osvetlené nielen vpredu, ale aj vzadu. Svetlá pre denné svietenie preto rozhodne nepostačia. Niektoré automobily sú vybavené funkciou automatického prepnutia svetiel z denných svetiel na stretávacie. Bohužiaľ však nie vždy sa na to môžeme spoľahnúť. Preto je treba sa po vjazde do tunelu presvedčiť, či naozaj náležite svietime.
  • Venujeme zvýšenú pozornosť dopravným značkám a svetelným signálom. Vždy musíme mať istotu, že vjazd do tunelu je povolený, prípadne vedieť, že niektorý z pruhov je uzavretý. Preto sa vždy presvedčme, že nad pruhom, ktorým prechádzame, svieti zelená šípka avizujúca možnosť jeho použitia. Opakom je svietiaci symbol v tvare červeného kríža. Taký pruh nesmieme nikdy použiť. Môže byť uzavretý napríklad preto, že v ňom stojí pokazené vozidlo, prebieha oprava či údržba časti tunelu či sa tam nachádzajú havarované automobily.
  • Včas si zložíme slnečné okuliare. Predsa len vchádzame do miest, kde nie sú svetelné podmienky práve najlepšie. Pri vjazde do tunela sa predovšetkým za denného svetla ostro zmenia svetelné podmienky. Oči potrebujú prinajmenšom niekoľko sekúnd, aby sa adaptovali na prítmie tunela. Behom tejto fázy môže vodič ľahko prehliadnuť menšie prekážky na vozovke. Ťažkosti mávajú najčastejšie starší vodiči. Samozrejme aj výjazd z tunela do plného denného svetla nie je bez nebezpečia. Môže ľahko dôjsť k oslneniu vodiča.

Prechádzame tunelom

  • Dodržiavame stanovené rýchlostné limity. V mnohých dlhších tuneloch vykazuje vozovka nemalý sklon nasledovaný protisvahom. Predovšetkým vodiči kamiónov sa snažia mať v najnižšom bode dostatočnú rýchlosť, aby využili zotrvačnosti vozidla pre jednoduchšie zdolanie nadväzujúceho stúpajúceho úseku. Tieto miesta právom patria k tým najnebezpečnejším. Nebezpečenstvo ale môže číhat aj v stúpaní. Predovšetkým ťažkopádnejšie súpravy vozidiel tu ľahko stratia tempo a rozdiel v rýchlostiach oproti osobným automobilom a motocyklom sa môže citeľne zväčšiť. Mnoho zahraničných prieskumov preukázalo, že v týchto úsekoch ľahko dochádza k nehodám.
  • Dbáme na dostatočnú vzdialenosť od vozidiel idúcich pred nami. Pravidlo vzájomného odstupu o dĺžke odpovedajúcej dvom sekundám jazdy by v tuneloch malo byť striktne dodržiavané.
  • Sú zásady, ktoré je treba bezpodmienečne dodržiavať. Nikdy sa neotáčame do protismeru či necúvame. V obojsmerných tuneloch nikdy neprechádzame do protismeru. Nikdy bezdôvodne nezastavujeme. Pokiaľ musíme zastaviť vozidlo, pamätáme na možný prejazd vozidiel záchranárov a polície. Pri zastavovaní včas použijeme výstražnú signalizáciu. Od vozidla pred nami stojaceho ponecháme dostatočný odstup. Pri zastavení vozidla z dôvodu dopravnej zápchy ho nikdy neopúšťame.
  • Nikdy nevieme, čo sa môže v nasledujúcich sekundách stať. Preto priebežne sledujeme umiestenie núdzových východov a telefónov. Čo robiť v prípade poruchy vozidla
  • Pri zastavovaní z dôvodu závažnej poruchy zapneme výstražnú signalizáciu. „Je však potrebné starostlivo zvážiť, či naozaj musíme pokazené vozidlo odstaviť v tuneli. Ak je to len trochu možné, snažme sa tunelom prejsť a zastaviť až na vhodnom mieste za ním, ideálne mimo diaľnicu,“ hovorí Roman Budský.
  • Vozidlo odstavíme čo najviac nabok, pokiaľ možno do odstavného pruhu, následne ihneď vypneme motor.
  • Pred opustením vozidla si oblečieme reflexnú vestu, vozidlo odstavíme pokiaľ možno nabok, kde nie je premávka.
  • Ihneď oznámime danú mimoriadnu udalosť, a to prostredníctvom núdzového telefónu či mobilu.
  • Do príjazdu pomoci sa riadime radami dispečerov tunelu.

Pozor, horíme!

  • Ak máme podozrenie, že naše vozidlo či prepravovaný náklad horí, ihneď zapneme výstražnú signalizáciu.
  • Ak je to len trochu možné, pokúsime sa s tlejúcim vozidlom vyjsť z tunela.
  • V opačnom prípade ho odstavíme čo najviac nabok, pokiaľ možno do odstavného pruhu.
  • Vypneme motor, kľúče však ponecháme v zapaľování.
  • Ihneď požiar nahlásime, a to prostredníctvom núdzového telefónu či mobilu. Dispečeri tunelu okamžite vyhodnotia situáciu, pošlú na miesto požiaru hasičov, políciu a prípadne ďalšiu odbornú pomoc. Tiež zvážia, či nebude lepšie okamžite zakázať do tunelu vjazd ďalším vozidlám.
  • Ak je požiar v samom začiatku, môžeme sa pokúsiť zdolať ho pomocou hasiaceho prístroja vlastného či prístroja umiesteného v SOS výklenku.
  • Opustíme tunel núdzovým východom.
  • Pamätajme, že oheň či dym sú smrteľne nebezpečné; urobme všetko pre záchranu seba a prípadne ďalších osôb, naopak nestrájcame čas zachraňovaním vozidla či majetku.

Nie každý je pri jazde tunelom v pohode Zhruba pätinu vodičov prepadá pri jazde tunelom pocit úzkosti. Títo šoféri sa snažia prechádzať tunelom pomalšie a predbiehajú menej často než ostatní. Ľahko tak môže dôjsť k narušeniu kontinuity prúdu vozidiel, čo so sebou nesie zvýšené nebezpečenstvo vzniku kolíznych situácií. Niektorí títo vodiči sa necítia dobre pri jazde za veľkým nákladným vozidlom. Ak sa dokonca ocitnú v zovrení dvoch takých obrov, neraz sa snažia zdanlivo rizikovú situáciu riešiť neuváženým predbiehaním. Správanie ustráchaného šoéra naozaj môže byť pre ostatných rébusom. Začne predbiehať, no vzápätí sa zaradí späť, či náhle zdanlivo bezdôvodne výrazne spomalí. Napokon niet divu. „Jedinci trpiaci klaustrofóbiou uvádzajú, že pri jazde tunelom náhle zažívajú pocit straty kontroly nad vozidlom. Ak teda narazíme na neisto sa správajúceho motorizovaného kolegu, dodržiavame od neho dostatočný odstup. A naopak ak si je niektorý šofér vedomý svojich frustrujúcich pocitov a svojho následného nevyspytateľného správania, mal by zvoliť vhodnú obchádzku. Stratený čas bude bohato vyvážený pocitom bezpečného riadenia vozidla,“ uzaviera Roman Budský z Týmu silniční bezpečnosti.



nahoru